Ukáž mi, ako točíš, a ja Ti poviem, aký si

Autor: Jana Matiščíková | 11.3.2013 o 11:01 | (upravené 11.3.2013 o 11:08) Karma článku: 6,26 | Prečítané:  689x

Už asi  tri roky vediem kurzy točenia na kruhu. Je to úžasná práca, pretože zároveň môžem uplatniť to, čo som sa naučila a odovzdať to ďalej, a tiež sa strašne moc vecí učím od svojich kurzistov. A nie len čo sa týka keramiky, ale aj celkovo, čo sa týka života. Na kurzy chodia rôzni ľudia, s rôznymi zamestnaniami, životnými príbehmi, starosťami a radosťami. A v rámci kurzu keramiky všetky tieto životné okolnosti zdieľame spoločne.

Niekedy je sranda veliká, niekedy je to vážnejšie a niekedy je úplné ticho - vtedy len chodím okolo nich, ako sedia za kruhmi a pripomínam im, aby nezabúdali dýchať, lebo niekedy, keď človek ťahá stenu nádoby nahor, ani nedýcha, tak sa sústredí:). A mnohokrát stačí maličká nepozornosť a všetko skončí v kýbli - a to doslova - v kýbli na hlinu k recyklácii...

Keďže teraz už učím najmä pokročilcov, mám dosť času na pozorovanie... Niekedy mám pocit, že už ma ani nepotrebujú, a keď som im to minule povedala, volali ma ku každej jednej drobnosti na konzultáciu:). No zlatí sú! Ale späť k tomu pozorovaniu... Každý z nás točí inak, to je jasné. A vidno to už na začiatku na prvom kurze. Už pri prvom, prvučičkom točení sa začne prejavovať charakter každého s nás... Vidno, kto je zbŕkly, kto rozvážny, kto je netrpezlivý a kto zase pedantný... Ja som bola rýchla a strašne som chcela byť samostatná. Proste, ja sama, ja sama! (To mám už od detstva a prejavuje sa to aj pri mojich partizánskych prerábkach bytu: keď sa zavrú dvere za posledným človekom, ja potichu vyťahujem vŕtačku a hmoždinky, farbu a valčeky a poďho niečo premaľovať, prevŕtať, prerobiť - takto sme sa dostali k novej padajúcej garniži, krivo zavesenému obrazu, háčiku, kde sa nedá nič zavesiť, lebo je príliš tesne pod skrinkou a podobne:). Tak isto som aj točila, rýchlo, rýchlo a potom šup recyklovať a odznova. A často sa mi stále stáva, že sadnem za kruh a nič. Len rozmýšľam, čo idem robiť, čo vytočím (okrem seba), aké boli zákazky, a koľko s nimi už meškám:). A presne taká som aj v živote, dlho som nevedela, čo robiť, študovala som filozofiu, potom chvíľu ekonomiku, medzitým keramickú účňovku, až som nakoniec dokončila aspoň toho bakalára z filozofie, čo bolo uff, ale je to tam!

A tak sa často zamýšľam nad tým, ako vlastne ako človek fungujem, čo môžem zlepšiť, v čom mám rezervy... A točenie mi to presne ukazuje. Nevieš, čo točiť? Tak to asi nevieš, čo máš robiť a nemáš ujasnené priority... Točíš moc rýchlo a nepremyslene? Tak to asi nemáš úplne dobre premyslený celý koncept práce... Točíš a snažíš sa, ale nie si s tým spokojná? Tak to asi nie si spokojná s niečím hlbším... A tak dookola. A človek rozmýšľa a mení sa... A ja rozmýšľam a mením sa a po piatich rokoch, čo sa venujem keramike mám pocit, že som sa dostala na stopu niečomu, čo mi je vlastné, svojmu štýlu (čo je možno ešte príliš odvážny názov, ale verím, že som blízko...). A je to vzrušujúca cesta, lebo začína a jej pokračovanie sa stráca v nejasných obrysoch, ktoré sa každodennou prácou ukazujú ostrejšie a ostrejšie... A ja sa z toho moc teším. A prajem Vám, aby ste sa tešili aj Vy. Z Vašej cesty, z toho, čo je Vám vlastné a z hľadania toho, čo Vás určuje. Čo Vás napĺňa, čo Vás tvorí a čo tvoríte Vy... A budeme sa tešiť spolu...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?